Pozývame Vás na autorskú výstavu člena fotoklubu GRANUS Petra Berčíka.
Názov výstavy: Peter Berčík: 45 rokov za objektívom – Obrazy srdca
(Autorská jubilejná výstava fotografa, tematicky zameraná na tradičný spôsob
života ľudí v regióne Horehronia v období ostatných 50 rokov.)
Miesto konania: Horehronské múzeum – Meštiansky dom, Námestie gen. M. R. Štefánika č.
13, Brezno
Usporiadateľ: BBSK – Horehronské múzeum v Brezne, autor Peter Berčík
Trvanie výstavy: 8. 7. 2013 – 9. 8. 2013
Vernisáž: 26. 7. 2013 o 16.00 hod.; v rámci vernisáže bude uvedená kniha – monografia
fotografickej tvorby Petra Berčíka
Realizácia: Horehronské múzeum Brezno
Kurátorka výstavy: Ľubica Škrinárová
Keď sa povie Peter Berčík (*1953), folklórny svet už vie, o koho ide. Medzi priaznivcami tohto žánru je známy nielen ako muzikant – člen folklórneho súboru Mostár z Brezna, ale hlavne ako fotograf, ktorý celé desaťročia svojím fotoaparátom zachytáva atraktívnu atmosféru folklórnych slávností, festivalov a prehliadok. Bez neho by Heľpa, Východná a hlavne Detva nebola celkom kompletná. Hrušov, Liptovská Teplička, Kokava nad Rimavicou, Terchová, Klenovec, Čierny Balog a ďalšie miesta tiež posielajú pozdravy do sveta prostredníctvom jeho fotografií. Vystavoval vo Francúzsku, Poľsku, Rusku, Maďarsku, Srbsku, USA, v Kanade, Brazílii… Jeho zábery sprevádzajú folklórny súbor Mostár, publikuje v rôznych časopisoch, bulletinoch a plagátoch folklórnych slávností, celé desaťročia sa úspešne zúčastňuje fotografických súťaží, v posledných rokoch už ako člen Fotoklubu GRANUS. Doma, na Slovensku, sa s jeho tvorbou možno stretnúť najmä v miestach, kde sú Berčíkove autorské výstavy alebo fotografie v rámci spoločných výstav súčasťou folklórnych slávností. Jeho reportážne fotografie sú plné života – cítiť v nich hudbu, spev i temperamentný tanec. Nezaznamenáva však len atraktívne momenty z vystúpení na javisku, ale rád „monitoruje“ aj zákulisie. Práve odtiaľ pochádzajú jeho najlepšie úlovky, sem-tam sa vyskytne aj „kapitálny kus“. Tu ako lovec situácií preukazuje aj istý zmysel pre humor. Rozsiahla oblasť „pestovaného“ slovenského ľudového umenia je priestorom, v ktorom Peter Berčík ako jeho účastník a večný milenec dokázal v sebe spojiť dve veľké celoživotné lásky: fotografovanie a … folklór. Láska, ktorú možno nazvať aj koníčkom. Pestuje si ho, pretože ho to zabáva, pretože chce…
Ale jeho OBRAZY SRDCA, tie vznikajú v celkom inom priestore, kdesi tam v Čiernom Balogu, na Chamarovej… Tam na lúke Peter Berčík ukradomky odkladá kosu (alebo trebárs vidly, ak práve rozváža na pole hnoj) a premožený tou chvíľou berie do rúk fotoaparát. Na mieste, kde dorábal svoj chlieb už jeho prastarý otec, a kde ešte nedávno oral jeho otec. Nie preto, že sa mu zachcelo oddychu alebo zábavky, ale preto, že musí… Nech to znie akokoľvek pateticky, je to prosté. Musí objektívom zaznamenať to, čo zachytilo jeho srdce. Genius loci.
Nie je veľa takých miest, ani podobných rodín, či presnejšie rodov, ktoré by mali takého neúnavného dokumentaristu. Pre „fotografa rodu“ je zaznamenanie a odovzdanie posolstva generácií imperatívom. Rodina Berčíkovcov je fenoménom, ktorý poskytuje citlivému oku i srdcu množstvo inšpirácií. Je to nekonečný príbeh o práci a prostom živote, odohrávajúci sa naozaj v lone prírody, kde naozaj žijú ľudia v tichom súznení so zemou, so stromami, s koňmi. Jednoduchý príbeh. Nebyť tých fotografií, zdal by sa niektorým z nás dnes už takmer neuveriteľný.
Fotograf Peter Berčík má skutočný cit pre zobrazenie tých najprostejších vecí. Objektom jeho neutíchajúceho záujmu je popri jeho rodine a rodisku jeho predkov všeobecne archaicky pôsobiaci jednoduchý človek z vrchov, poznamenaný tvrdou prácou a ťažkými životnými podmienkami v horskom prostredí, ale aj zvyšky tratiacich sa ľudových tradícií a zvykov na Horehroní. Mimoriadne pôsobivé v jeho tvorbe sú citlivé portréty starých ľudí i detí, osamotení pútnici na nekonečných cestách, baladické zátišia, nostalgická krajina s koníkom. Niekoľko pôvabných portrétov dievčat a mladých žien dáva tušiť aj vnímavého ctiteľa ženskej krásy…
Veľa príbehov, veľa žánrov, veľa tém… každá by chcela svoj čas. A to je práve to, čoho má Peter Berčík málo. Často fotí len tak „na behu“, ako zvykne hovoriť, niekedy nestihne ani poriadne zaostriť. Popri zamestnaní ho čaká druhá šichta na Chamarovej, súbor Mostár, fotoaparát, ešte nedávno aj komora. Na tú mal najmenej času, hoci niektoré obrazy by si boli zaslúžili čarovanie pod zväčšovákom. Ale ostrý obraz či dokonalý výraz nie sú tým najpodstatnejším v jeho tvorbe. Dôležitejší je výraz a obsah jeho obrazov, tichá modlitba pri stole, odovzdanosť driemajúceho otca s dieťaťom v náručí, dôvera v očiach malej Cigánky, či dobrota v očiach starej ženy, krájajúcej chlieb.
Peter žije a pracuje v Brezne, útle detstvo však prežil na neďalekej Vrchdolinke u starých rodičov Pančíkovcov, kým si postavili dom na Mazorníku. Tam jeho rodičia vychovali spolu šesť detí, z toho len jednu dievku a päť synov. Akoby sama príroda vedela, čo potrebuje také gazdovstvo… ozajstných chlapov. Zvlášť, keď bolo treba orať, siať i kosiť aj v kopcoch na Chamarovej, kde hospodáril starý otec – tatko Berčík. Práve on sa stal hlavnou postavou jeho ranej tvorby. Bez neho by Peter celkom určite (a to nielen v zmysle genetickej výbavy) nebol tým, čím je – fotograf s dušou roľníka.
Chamarová! To je to miesto, ktoré sa stalo Petrovým osudom. Tam pri starých rodičoch sa naučil všetko, čo bolo treba – chytiť do rúk kosu, vidly, postarať sa statok, o kone… o gazdovstvo. A tam sa aj naučil vidieť – očami aj srdcom. Odmala túžil zachytiť ten večný kolobeh, prostú krásu bez sentimentu. Obdarovaný fotografickým videním od svojich štrnástich rokov zaznamenával objektívom krajinu a život vo svojom okolí. Dodnes čerpá z chamarovského žriedla, či už má pred objektívom súperiacich chlapov s volskými záprahmi, krajinu s kostolíkom na horizonte alebo láskavú tvár zbrázdenú vekom. Veď pravdivá výpoveď jeho fotografií je pretavená srdcom a overená neľahkým životom pod čiernobalockými horami.
Vnímavého chlapca záujem o fotografiu nasmeroval na Stredné odborné učilište fotografické v Poprade, kde získal dobré základy pre svoju tvorbu. Po skončení štúdia pôsobil ako podnikový fotograf v propagačnom oddelení breznianskej Mostárne. Fotografovanie sa mu na dlhé roky stalo povolaním a dodnes zostalo jeho neoddeliteľnou súčasťou. Spolu s jeho folklórnymi aktivitami ho spája, ako zvykne vravieť, s celým svetom. Iste, prinieslo mu nejedno významné ocenenie, ale čo je preňho podstatné, najmä množstvo priateľov. Jedným z nich je básnik Jozef Medveď (*1950), s ktorým ho v detstve skôr spájal ako oddeľoval miestny potok. A aj keď dnes ich z geografického pohľadu delia už mnohé kilometre, nie je to prvý raz, čo sa stretli jeho verše s fotografickými obrazmi Petra Berčíka. Pasujú k sebe ako chlieb a soľ aj v tejto knihe.
Ľubica Škrinárová, kurátorka výstavy
(Úvodný text k publikácii – monografii fotografickej tvorby Petra Berčíka)
Horehronské múzeum v Brezne
Otváracie hodiny: pondelok – piatok: 8.00 – 16.00 hod. (Ohlásené návštevy i v inom termíne)
Kontakt: tel.: 048/6112453, 6112283
fax: 048/6114633
e-mail: muzeumbrezno@stonline.sk
Zdroj: tlačová správa Horehronského múzea v Brezne