Je sobota ráno, zobúdzam sa pár minút pred budíkom, ktorý práve ukazuje 4:44. Ako prvé idem skontrolovať teplomer na okne, ktorý ukazuje nelichotivých -23°C. „Dnes to bude o držku“, preletí mi hlavou a idem variť čaj. Rýchlo niečo zjem, skontrolujem, či mám všetko a mrazivým ránom kráčam do garáže. Pred garážou ma ešte kontroluje Bobo telefónom, či som náhodou nezaspal, no a náš výlet môže začať. V zostave mi robia spoločnosť Sojkovci, Peťo Kováčik a Michal Bobák. Vyrážame smer Važec. Cesta trvá asi hodinku, preto sme si v aute urobili krátku prednášku na témy – ako vyberám lokalitu na fotenie, prípravu doma, zisťovanie smeru a času východu slnka, použitie filtrov. V sedle Čertovice sa teplomer na chvíľku vyhupne na -13°C, no keď odstavujem auto na parkovisku pred važeckým vojenským cintorínom, ukazuje -21,5°C.
Na miesto dorazíme ešte pred brieždením. „Ešte šťastie, že som zobral lopatu“, pomyslím si. Všade navôkol je množstvo snehovej pokrývky. Cez vysoký sneh sa prebojúvame z cesty cez bránu cintorína a hľadáme si vhodné miesto na fotenie. Vychutnávame si panorámu tatranských štítov týčiacich sa nad strohými líniami krížov. Pohodu z rána trocha narúša mráz, ktorý zachádza až za nechty. Zmrznutý čaj v nerezovej fľaši ma utvrdil v tom, že to nie je len subjektívny pocit. Fotíme končiare Tatier v rannom červenkastom svetle, geometrické línie krížov. Zamrznuté úsmevy na tvárach nerozohriali ani studené lúče ranného slniečka.
Na záver ešte jedna spoločná fotka a rýchlo do tepla. Cestou späť sa ešte zastavujeme na raňajky v motoreste, pijeme horúci čaj a trocha vtipkujeme. A samozrejme, dohadujeme sa, kam by sme sa mohli vybrať nabudúce..
Tu je pár záberov z našej akcie:
Autor Martin Sojka:
Autor Martin Mastelák:
Autor Peter Kováčik:
Autor Alena Sojková:
Autor Michal Bobák:
Martin Mastelák
Foto: účastníci workshopu