Kalendár ukazuje piatok 11-teho mája 2012, no počasie je ako uprostred horúceho leta. Teplomer sa na slniečku šplhá až ku 30°C. Plán na najbližšie dva dni je jasný, fotovýlet do oblasti Detva. Jožko Pacera sa rozhodol sprostredkovať nám krásu tohto kraja a zorganizoval dvojdňovú akciu. Zostava je nasledovná: Jožko Pacera, Mišo Bobák, Alenka a Maťo Sojkovci, Anka Nociarová, Peťo Halmoš a ja – Martin Mastelák.

Miesto prvého fotografovania – Melichova skala je situované v oblasti detvianskych lazov nad časťou Skliarovo. Legenda hovorí, že sa jedná o „skamenenú dcéru tejto rodiny s nošou na chrbte“. Aj keď zo západnej strany skala naozaj pripomína dievčinu, skôr by som sa prikláňal k výraznej sopečnej činnosti v treťohorách, čoho následkom je aj táto andezitická kopa.
Prejavuje sa v nás trošku horolezeckého ducha a lezieme na skalnú plošinku, ktorá je cca v 2/3 skalného útvaru. Dominuje tu nádherný výhľad na detvianske lazy a Hriňovú. Za nami je skalné okno, ktoré rozdeľuje plošinu na dve časti. Naštastie je tu dosť priestoru na rozloženie statívov, takže si hľadáme miesto a čakáme na západ slnka. Vychutnávame si posledné slnečné lúče, fotíme poorané políčka a sledujeme nádherné farebné divadlo, ktoré sa odohráva na oblohe. Dole zostupujeme potme za svetla čeloviek a presúvame sa na miesto č.2, ktorým je skalná oblasť Kaľamárka.

Skalná oblasť Kaľamárky je výsledkom už spomenutej sopečnej činnosti. Príroda tu vytvorila veniec skalných veží a plošín andezitického pôvodu. Jožko tu vybavil chatu, v ktorej môžeme prespať. Večer sa rozbehla diskusia o fotografiách (podporená dobrou pálenkou), v ktorej dominoval hlavne Mišo a Maťo s mojou výdatnou pomocou. Sojkovci odprezentovali výber fotiek z ich posledného fotovýletu do Namíbie, pri ktorých sa nielen mne tají dych. Keď ráno o štvrtej zazvonil budík, mal som pocit, akoby som ani nespal. Prechádzam sa po okolí a hľadám si vhodné miesto na fotenie. Zakrsnuté stromy na okraji masívu
v červenkastých lúčoch rána vyzerajú naozaj exkluzívne. Ešte pár fotografií slnka predierajúceho sa cez lesný porast a presúvam sa na horné skaly. Stoický pokoj skalných veží a duch tohto miesta na mňa pôsobí upokojujúco. Obklopený skalnou stenou a vežami mi v hlave preletí verš zo Sládkovičovho Detvana: „..akoby Detva obrov nemala..“ a veruže tu ich je požehnane. Ešte pár fotografií miest, ktoré som navštívil ako niekdajší nadšenec skalolezenia a pridávam sa ku zbytku partie. Spoločne raňajkujeme a hodnotíme včerajší a dnešný deň. Všetci sa spoločne zhodneme, že toto miesto je hodné ďalšej návštevy a už padajú prvé návrhy, kam by sme si mohli vyraziť nabudúce.

Fotografi v akcii:

Fotografické príspevky z workshopu:

Autor Jozef Pacera:

Autor Martin Mastelák:

Autor Martin Sojka:

Autor Alena Sojková:

Autor Michal Bobák:

Martin Mastelák
Foto: účastníci workshopu