Ako som „bojoval“ s Infra red

Už dávnejšie som pri surfovaní na internete narazil na fotografie, ktoré ma zaujali svojim „snovým“ spracovaním, akoby pochádzali z iného sveta. Pri týchto fotografiách bolo uverejnené, že boli odfotené ako Infra Red fotografie. V pamäti som zalovil po informáciách z vysokej školy o infračervenom žiarení. V hlave sa mi vybavilo pár spomienok, že je to akási „polcesta“ vlnovej dĺžky svetla medzi viditeľný spektrom a mikrovlným žiarením. A keďže som technik a podobné veci ma priťahujú hneď som začal zhromažďovať informácie o tejto technike fotografovania.

Na úvod trocha teórie. Infračervené spektrum je svetlo s vlnovou dĺžkou od 700-1000 nm. Vo fotografii sa používajú vlnové dĺžky aj pod 700 nm na rozhraní viditeľného spektra. Načo je to dobré ? No mňa ako lenivca ako prvá myšlienka napadlo toto: Vstávať na východy slnka a ísť z fotenia až za tmy a loviť „zlatú hodinku“ sa mi stále nechce. Čo takto fotiť za bieleho dňa a nepozerať na to koľko je hodín.

Neskôr som zistil že to bola úplne scestná myšlienka, lebo tento žáner má podstatne viac technických omedzení. Takže, na otázku na čo je to dobré by som odpovedal dnes ….. Tie fotografie sa mi proste páčia.

Prvé čo som sa z netu o fotení IR dozvedel bolo, že potrebujem filter, ktorý zamedzí prístup viditeľného spektra do fotoaparátu. Ďalej, že fotoapráty majú v pred snímačom zabudovaný tzv. Cutte- off filter, ktorý čiastočne zabraňuje prestupu IR žiarenia do fotoaparátu (IR žiarenie totiž nepriaznivo pôsobí na farebné podanie fotografie). Tento filter je v rôznych fotoaparátoch rôzne silný ( tu nehovorím len o výrobcoch ale konkrétnych modeloch). Niektoré fotoaparáty sú citlivejšie iné sa na tento žáner nedajú vôbec použiť. S touto teoretickou prípravou som zavolal do mafra.sk (dovozca Cokin pre Slovensko) dohodol sa na možnosti vyskúšania filtra. Zobral som svojho Olympusa E-410 do holdra som hodil IR cokin a skúsil som priamo za veľkoskladom pár testovacích záberov. Na prvý pohľad vyzeralo že by to mohlo ísť, takže som filter hneď kúpil. Až potom som zistil že cesta k mojim prvým fotografiám nebude až taká jednoduchá. Aspoň pár vecí s ktorý mi som musel bojovať pokiaľ som dosiahol použiteľnú fotografiu.

• Hotspots a backlight – na fotografiách sa mi objavovali prepálené miesta „prasiatka“ a vady v expozícii. Hľadal som na webe a konzultoval som s ľuďmi čo sa venujú podobnému žánru. Zistil som že platia nasledovné pravidlá: Pri expozícii je potrebné prekryť hľadáčik aby parazitné svetlo nedopadalo na matnicu a neprenieslo časť svetla na chip. Ďalej som sa dozvedel že nie všetky objektívy sú vhodné na IR a že difrakcia objektívu spôsobuje prepálené miesta.

• Vyváženie bielej- u IR je to dosť podstatný parameter. Snímanie sa na teplotu WB od 2000- 3800 °K. Vyváženie bielej dosť výrazne vplýva na výsledné podanie fotografie.

• Post proces. Odfotená fotografia nieje výsledný produkt, fotografia musí prejsť výrazným PP. Od úpravy farebnosti, kontrastu, doostrenia a odšumenia až po mixovanie farebných kanálov a iných úprav.

• Ostrenie: ak nemáte upravený fotoaparát na IR tak nie ste schopný fotoaparát zaostriť. IR filter je prakticky nepriehľadný takže AF nieje schopné zaostriť. Pomoc je ľahká buď zaostrite bez filtra zaaretujte a následne založte filter alebo pri fotoaparátoch z live view sa dá v manuálnom nastavení nastaviť vysoký čas pri ktorom sa filter stane pre snímač čiastočne priehľadný a následne ostriť na základe kontrastov.

• Exponovanie: ak nemáte upravený fotoaparát na IR expozimeter nemeria správne. Tu nastupuje metóda pokus- omyl. Na úvod som nastavoval čas cca. 4-5 sec. A následne ho korigoval podľa výsledku.

• Pri dlhých expozičných časoch je nevyhnutný statív. Tak isto som musel podriadiť aj výber foteného objektu. Dôležité bolo – silné slnečné svetlo, bezvetrie, statické objekty, voda a obloha, ktorá dáva fotke kontrastný rozmer z dôvodu pohlcovania IR žiarenia.

• Šum – pri dlhých expozíciách a snímaní svetla v infračervenom pásme sa silne prejavuje zašumenie. Často krát je ho problematické odstrániť aj v PP, najhoršie je to na rozhraní svetlých a tmavých plôch kde vzniká výrazná aberácia zašumených bodov ktoré sa prakticky nedajú odstrániť jedine retušom po pixeloch.

Postupom času sa mi podarilo odfotiť zopár zaujímavých záberov a moje nadšenie stále stúpalo. Postupom času som však zistil že kopec omedzení mi nedovoľuje k fotkám pristupovať kreatívne a aj preto som sa rozhodol upraviť si fotoaparát.

Tu je pár fotiek fotených nepreboreným fotoaparátom

Môj prvý pokus bol o vlastnoručnú úpravu Olympusu E-410 (vtedy som už mal E-600 ktorá ho nahradila). Problém pri konverzii fotoaparátu je v tom, že je potrebné vybrať hore spomenutý cutte-off filter a keďže jeho vybraním sa posunie ohnisková vzdialenosť (fotoaparát prestane správne ostriť) je ho potrebné nahradiť elementom, ktorý má podobné optické vlastnosti najlepšie rovno IR filtrom. To je ľahké povedať no ťažké realizovať. Filter sa mi podarilo vybrať no po zistení že je zlepený z dvoch sklíčok a jeho pracovná hrúbka je 3,15 mm nastal problém. Svetový výrobca optického skla Edmund optic vyrába filtre o štandardných hrúbka a najbližší rozmer bol 3 mm (po premeraní mal len 2,97) taktiež mi ho neboli ochotný odrezať na požadovaný rozmer. V očnej optike ma s tým poslali do sklenárstva a keď som to ukázal sklenárovi a on vytiahol ručný diamantový nôž že to ide skúsiť som ho upozornil že ten kúsok stojí cca. 100 eur tak mi to vrátil so slovami – to asi nepôjde. Nakoniec som sa do toho pustil sám, diamantovým kotúčom som odrezal približný rozmer a brúsením na plstenom kotúči som ho zmenšil na rozmer cutte-off filtra. Bohužiaľ nepodarilo sa mi dosiahnuť výsledok aký som si predstavoval. Fotoaparát neostril presne ani na AF ani na live view na dôvažok aj pri manuálnom ostrení boli fotografie akoby v „jemnom opare“. Nasledovalo niekoľko montáží a demontáží napriek môjmu maximálnemu úsiliu sa mi podarilo dosiahnuť slušný výsledok iba pri vyšívacích clonových číslach. Nakoniec foťák putoval na dva roky do šuplíka a na tento žáner som na čas zabudol.

Po čase som sa k tejto myšlienke vrátil. Zhodou okolností som na portály ephoto.sk narzil na chalana čo má upravené dva fotoaparáty od Olympusu ( OM-D a XZ-1) ktoré vlastním aj ja. Dal mi niekoľko tipov na úpravy v zahraničí a aj na ďalšieho zaujímavého Človeka z BA ( Dušan Veselý alias Duves http://www.fotovesely.com/ ) ktorý sa tomu venuje. Nakontaktoval som sa na neho, pokecali sme a napriek tomu, že nemal skúsenosti s Olympusom sme sa dohodli, že sa pokúsi prerobiť môj Olympus E-600. Foťák putoval do BA no Duvesovi sa ho nepodarilo rozobrať z dôvodu komplikovaného napája chipu . Na šťastie je Duves človek rovnakej krvnej skupiny ako ja. Len tak ľahko sa nevzdáva a po diskusii a zaslaní návodu na demontáž sa mi podarilo presvedčiť ho, aby skúsil upraviť-opraviť nevydarenú prerábku E-410. Napriek jeho veľkej snahe narazil na rovnaký problém ako ja. Fotografie boli zahmlené a nepoužiteľné. Po tomto pokuse sme systém Olympus úplne zavrhli. No ja som sa aj po tomto neúspechu rozhodol, že taký foťák prosto chcem. Poprosil som Duvesa či by mi nevedel prerobiť nejaký bazárový fotoaparát. A tu sa prejavila jeho skutočná profesionalita. Vytrvalo sledoval inzeráty. V Pro.laka.sk kúpil bazárový NIKON D5000 (uzávierka mala nacvakané nejakých 8000 záberov) prerobil ho na IR 720 nm. Na moju prosbu mi zohnal setový objektív Nikkor 18-55 mm na testovanie a expresne mi všetko zaslal.

Moja radosť bola nevýslovná, po dvojročných peripetiách budem mať konečne plnohodnotný IR fotoaparát. Bol som ako na ihlách, aby som ho vyskúšal. Daždivé počasie, ktoré vládne toto leto ma hnevalo. No nakoniec som sa dočkal. Predrábka sa podarila. Fotoaparát pracuje bezchybne, krásne separuje prvky odrážajúce IR, ostrenie pracuje bez problémov v AF aj v live view. Ešte musím kúpiť lepší objektív, lebo obrazová kvalita už spomenutého setového Nikkor 18-55 mm je nevalná. No Časom príde aj to. No a čo to všetko stálo ? Ak privrieme oči nad vynaloženou námahou, nepoužiteľnou E-410 tak to nestálo až tak veľa.

Nikon D5000 – 250 Eur

Konverzia na IR – 100 Eur

Nikkor 18-55 – 30 Eur

Radosť na nezaplatenie 🙂

Len na doplnenie cena prerobenia vašeho fotoaparátu v zahraničí sa pohybuje v cenových reláciách 400-450 Eur a kk tomu Vás ešte môžu colníci potešiť zaplatením cla napriek tomu že nejde o nový tovar (argumentácia zvyčajne nepomáha ani pri deklarácii ako oprava zariadenia)

Tu je pár fotografií z upraveného fotoaparátu

Martin Mastelák